Do vidieckej jednotriedky, v ktorej učí starý učiteľ, prichádza nemecký dôstojník. Pôvodne bol tiež učiteľom, vie už, že Veľkonemecká ríša vojnu prehrá, preto sa tvári neobyčajne ľudsky. Postupne sa približuje k deťom a získava si ich, aby cez ne, akoby mimochodom, získal bližšie informácie o partizánoch, skrývajúcich sa v blízkych horách. Deti mu začínajú veriť do okamihu, kým nezistí, že mu z púzdra zmizla pištoľ. Chce nájsť vinníka represívnymi opatreniami a neváhal by ani zastreliť rodičov pred očami ich detí, keby mu v poslednej chvíli jeho dôstojnícky sluha nedoniesol zbraň, ktorú si zabudol doma. Dôstojník si po tomto nepríjemnom omyle, pri ktorom prejavil svoj skutočný charakter, opäť nasadzuje masku ľudskosti a snaží sa presvedčiť deti, že išlo iba o žart. Lenže rodiacu sa dôveru vystriedala už detská nenávisť a i bezmocné deti nachádzajú účinný spôsob, ako ju prejaviť.